Koncom januára uplynul jeden rok od doby, kedy som sa rozhodla ísť k kožou na trh. Zverejniť niečo zo svojho súkromia, poodhaliť niečo zo svojich myšlienok, zážitkov, uverejniť zopár fotiek. Nemám a ani som nemala veľké ambície, robila som to hlavne pre seba. Keď sa mi chcelo a mala som o čom, tak som písala, fotila, zverejňovala. Mala som tak pocit, že k niektorým zaujímavým veciam sa znovu vrátim.
A možno to bolo zaujímavé aj pre iných. Štatistika hovorí : 51 článkov a viac ako 2300 návštev blogu. Fotky zrátané nemám :-)
Napriek môjmu vyťaženému pracovnému dňu (tí, ktorí ma poznajú osobne, tak vedia o čom hovorím) sa rada vraciam k blogu a rada píšem. A skúsim písať aj naďalej. Je to príjemné a možno trochu nostalgické spätne si pozrieť, čo všetko som zažila za rok.
Okrem toho som si len potvrdila, že pokiaľ chce človek niečo urobiť, tak nech nečaká. Nikto za Vás nič neurobí. Fakt netreba len hovoriť, ale pustiť sa do vecí, ktoré nám robia radosť. A práve tie rozličné maličkosti, nám oživujú často dnešný stereotypný život plný problémov.
Všetci sme na tom rovnako, záleží či vidíme pohár poloplný alebo poloprázdny.
Takže vážení známi aj neznámi - ďakujem za Vaše čítanie, za Váš záujem. A budem rada za Vaše pripomienky.
Ahoj Janka,
OdpovedaťOdstrániťtak už je to rok, vlastne viac ako rok? Hmm... Tak teda blahoželám k "narodeninám" tohto blogu.
Nie, nechodím sem často ale vždy keď prídem, prečítam si všetko čo tu mám neprečítané. Rád sa sem vraciam, rád sem chodím. A vieš, že si žena dvoch tvárí? Myslím to v dobrom. Zdá sa mi totiž, že niektoré články ani nepíšeš ty ale tvoje vnútro. Sú krásne a veľa v sebe skrývajú aj priamo nevypovedaného. A je to fajn..čítať to.
Tak len tak ďalej, držím palce a ....a ešte veľa pekných článkov, zážitkov a inšpirácie.