Labels

streda 26. februára 2014

Olympijský park Soči v Prahe

Pokiaľ ste sledovali zimnú olympiádu, tak určite viete kde sa nachádza  Soči. Moje zemepisné znalosti nie sú dokonalé, no viem minimálne odlíšiť Rusko a Česko :-)
Bola som  v olympijskom parku Soči,  napriek tomu, že som vlastne bola v Prahe.
Zdá sa Vám to zamotané ? Jednoduché vysvetlenie. V Prahe sa zrodil v nejakej múdrej hlave výborný nápad. Na Letenskej pláni  v Prahe vybudovali  zmenšený Olympijský park, kde sa všetci športuchtiví, mohli počas celej olympiády vyšantiť na niektorých zimných disciplínach.

Vyskúšali sme aj my. A boli sme naozaj príjemne prekvapení. Okrem NEsnehovej nádielky, sa myslelo na všetko. Vlastne aj ten sneh tam bol. Aký - taký, ale bol.  Tam, kde ho bolo treba. Napríklad  na snowboardovej  či biathlonovej dráhe.  Kto chcel, mohol skúsiť curling, prípadne korčuľovanie
Viac o športoviskách nájdete tu :   Olympijský park Soči Letná 2014 
V areáli ste mohli sledovať na veľkoplošných obrazovkách prenosy z ozajstnej  olympiády, a pokiaľ ste vyhladli, tak aj občerstvenia bolo na každom  kroku. Zábava, muzika, jedlo... a veľa športovcov -amatérov, od detí, cez rodinky, mladé páry až po seniorov. Podľa mňa  ideálny nápad na rozhýbanie našich lenivých kostí.
Len sa pýtam, prečo takéto nápady nevzniknú aj u nás.










streda 19. februára 2014

NBA all-star

"Pizza, cola a BASKETBAL- to je život ! "
Túto vetu vyhlásil môj syn, hráč basketbalu, pri sledovaní zápasu  NBA all-star.  Pre nezasvätených do basketbalu : je to exhibičný zápas medzi hviezdami basketbalového neba z východnej  a západnej divízie Ameriky. Je to teda špička - najlepší z najlepších.  Je vcelku  zážitok sledovať, čo všetko sa popri zápase dá stihnúť.  Američania sa jednoducho dokážu baviť všade. Neviem, či "slam dunk" vznikol ako zábava alebo seriozny športový výkon, no v každom prípade je na čo sa pozerať. Atmosféru a vobec všetko, čo tu popisujem lepšie vysvetlí video :



piatok 14. februára 2014

Muffins


Vyskúšala som viaceré varianty týchto drobných šikovných koláčikov, a myslím, že  tento sa mi naozaj osvedčil.  Robím ho pomerne často, je rýchly a jednoduchý. Mafinky sú chutné, nadýchané, skvelé ešte horúce, alebo ak zostanú ( čo sa často nestáva), tak aj na sobotné ránko ku capuccinu.  
Čokoládové muffinky s kúskami horkej čokolády a sušenými marhuľami 

Špaldové muffins s brusnicami  posypané mandľovými lupienkami 

Základný recept : 
250 gramov hladkej múky  (zdravšia verzia : pokojne nahradte obyčajnú múku napríklad špaldovou,  ako som to spravila aj ja a nebudete ľutovať  )
100 gramov kryštálového cukru , prípadne jeho hnedú verziu  
1 prášok do pečiva 
1/2 lyžičky jedlej sódy 
200 ml mlieka 
šťava z 1 mandarinky alebo pomaranča 
postrúhaná citronová kora  
1 vajce  
75 ml oleja  
sušené ovocie podľa  chuti  
  štipka postrúhaného muškátového orecha a 1/2 lyžičky mletej škorice  

Kakaová verzia :  
Ak ste sa rozhodli pre čokoládovú verziu, tak treba treba  nahradiť  časť múky kakaom. 
Tiež  som nahradila muškátový oriešok a škoricu sušenými  marhulami  a  nalámanou  horkou čokoládou  

... ale výber a rozličné varianty sú na Vás 

Všetko treba len zmiešať a naberať do mafinových košíčkov, vložiť do rozohriatej rúry 180 stupňov  na cca 20 minút.  

sobota 8. februára 2014

... a blogujem už 1 rok

Koncom januára uplynul jeden rok od doby, kedy som sa rozhodla ísť k kožou na trh. Zverejniť niečo zo svojho súkromia, poodhaliť niečo zo svojich myšlienok, zážitkov, uverejniť zopár fotiek. Nemám a ani som nemala veľké ambície, robila som to hlavne pre seba. Keď sa mi chcelo a mala som o čom, tak som písala, fotila, zverejňovala.  Mala som tak pocit, že k niektorým zaujímavým veciam sa znovu vrátim.
A možno to bolo zaujímavé aj pre iných. Štatistika  hovorí : 51 článkov a viac ako  2300 návštev blogu.  Fotky zrátané nemám :-)

Napriek môjmu vyťaženému pracovnému dňu (tí, ktorí ma poznajú osobne, tak vedia o čom hovorím) sa rada vraciam k blogu a rada píšem. A skúsim písať aj naďalej.  Je to príjemné a možno trochu nostalgické spätne si pozrieť, čo všetko som zažila za rok.

Okrem toho som si len potvrdila, že pokiaľ chce človek niečo urobiť, tak nech nečaká. Nikto za Vás nič neurobí.  Fakt netreba len hovoriť, ale pustiť sa do vecí, ktoré nám robia radosť. A práve tie rozličné maličkosti, nám oživujú často dnešný stereotypný život plný problémov.
Všetci sme na tom rovnako, záleží či vidíme pohár poloplný alebo poloprázdny.

Takže vážení známi aj neznámi  - ďakujem za Vaše čítanie, za Váš záujem. A budem rada za Vaše pripomienky.