... mix toho, čo mi v živote prichádza do cesty, čo ma baví, čo prežívam. Mix pre mňa zaujímavých informácií, udalostí, ľudí, miest... mix všetkého, čo si chcem uchovať a s čím sa chcem podeliť
Áno, moja.
Tentokrát som si to vôbec neuľahčila. Namiesto toho, aby som vybehla do blízkeho nákupného centra, som sa rozhodla spraviť zmrzlinu doma. Dôvod bol veľmi prozaický. Mali sme neskutočne veľa čerešní a ja už fakt neviem, čo s nimi. Okrem toho som v štádiu "hand made" a tak vlastne, prečo nie ?
Túto sobotu som sa veľmi tešila na Trnavský Rínek. Zrejme po vzore rôznych podobných aktivít v iných mestách, sa konečne našli aj v Trnave nadšenci - mladí ľudia, ktorí zorganizovali túto akciu... a vydarila sa. Divadelná ulička dýchala v sobotňajšie dopoludnie skvelou atmosférou. Ulica bola zaplavená nielen "hand made" výrobkami, koláčikmi, domácimi limonádami a všakovakými dobrotami, ale aj návštevníkmi. Na prvý krát, celkom fajn. Niektorí cielene, niektorí možno zo zvedavosti prišli nakuknúť, niečo okoštovať a kúpiť.
Podla mňa, najkrajší stánok na rínku.
O debničkovaní som už v tomto blogu písala. Kto nevie, nech nakukne na môj článok o Frou - frou. Kočky, ktoré túto aktivitu rozbehli sa snažia a ja im veľmi držím palce. Pomaly rozširujú okruh svojich dodávateľov, napríklad som tak natrafila na zdravúpaštétu, ktorú vyrába jeden z úspešných food-blogerov na Slovensku. O zdravé potraviny bol jednoznačný záujem aj na rínku.
Takto vyzerá Debnička "Zdravých potravín". Myslela som, že je menšia, no v realite sa do nej vojde potravín habadej.
Trochou histórie zaváňal aj stánok, kde zvedavci mohli ochutnať "Šporheltové dolky". Zaváňal samozrejme aj chutnými dolkami.
Zvedavci a preplnená Divadelná ulička.
Akcia sa vydarila. Organizátori vraj chcú zorganizovať takýto rínek 4 krát v roku, vždy na inom mieste v Trnave, no vždy mimo centra,v menších bočných uličkách.Tak verme, že ďalší rínek bude mať ešte viac záujemcov, bude sa tam prezentovať ešte viac domácich výrobcov, pestovateľov, či jednoducho nadšencov tohto životného štýlu.
Pomóc ! Sme zaplavení technologickými novinkami - iPady, mobily, smartphony, tablety, PDA-čka, stereo-headphone, čítačky kníh.... čo všetko ešte príde ?
Vôbec nič nenamietam proti pokroku. Všetky vychytávky nám veľmi uľahčujú život. A možno paradadoxne tým aj sťažujú. Sme totiž dostihnuteľní kedykoľvek a kdekoľvek. Riešime veľa vecí na diaľku, dokážeme si nájsť akúkoľvek informáciu v priebehu pár minút. Všetci vedia o všetkom :-)
Ja sama si neviem predstaviť deň bez toho, aby som si neotvorila notebook. Skontrolujem mail, nakuknem na nejaké zaujímavé blogy, prečítam si tlač. Som v obraze. Áno, opakujem, tento pokrok vnímam ako veľké pozitívum a v podstate nevyhnutnosť dnešnej doby. Len by sme sa mohli zamyslieť nad tým , pokiaľ až, je takáto forma zdielania informácií akceptovateľná.
Čo všetko sa dá nahradiť ?
Zbožňujem vôňu v kníhkupectvách, listovanie v knihách, šuchot papiera. Chodte do NAY a ovoňajte čítačku kníh :-)
Nechcem rozvádzať siahodlhé debaty, takže tému trochu odľahčíme, Pozrite si video, zabavte sa.
Poznáte Dubaj ? Jasné, všetci poznáme známy luxusný hotel Burj Al Arab alebo Palm Islands - úžasný komplex umelých ostrovov postavených v tvare palmy.
Ak by ste chceli poznať Dubaj bližšie, stačí tam jednoducho vycestovať. Hm, že teraz sa Vám to zrovna nehodí ? Tak potom mám pre Vás inú možnosť. Prečítajte si knihu autorky Emire Khidayer "Dubajské tajomstvá".
Priblíži Vám pocity európskej ženy v cudzej krajine, inú kultúru, zvyky a pravidlá tak vzdialené od našich.
Napriek tomu, že nie som horlivý fanúšik ženských románov, toto dielko som si celkom rada prečítala. Vcelku zaujímavé poznanie o inom svete.
Nedávno som bola s priateľmi na krste tejto knihy, autorku Emire poznám osobne( áno, teraz sa chválim :-) ) rovnako ako aj niektorých hrdinov z knihy a tiež aj pozadie firmy, o ktorej sa v knihe píše. Možno práve preto som knihu zhltla veľmi rýchlo. Emire má na svojom konte už zopár kníh o arabskom svete, skvele využila svoje skúsenosti z pobytu v týchto krajinách a okorenila príbeh trochou romantiky, ktorá predsa k ženám patrí.
Takže, ak bude vonku chladno, nezúfajte - navarte si šálku dobrého čaju a začítajte sa do dubajských tajomstiev. A Emire držím palce na ďalšie zaujímavé knižky.
Mercato Centrale, nachádzajúca sa v severnej časti Florencie je najväčším a vraj najkrajším trhoviskom v Toskánsku. Pre mňa, nadšenca kulinárstva, bola táto tržnica povinnou zastávkou medzi spoznávaním talianskych pamiatok. Hneď ako sme vstúpili, som sa z nepochopiteľných príčin začala usmievať a tešila sa z pohľadu na kopu čerstvých produktov. Obrovská ponuka ovocia, zeleniny, rozličných druhov cestovín, korenín, syrov, či masa alebo rýb. Netreba veľa hovoriť - pozrite si a ozaj škoda, že nemôžete ovoňať.
Tržnica sídli v krásnej poschodovej budove, je otvorená každý deň okrem nedele.
Pri vstupe nás omámila vôňa sušených hríbov, papričiek, či paradajok. Náš prvý nákup - sušené paradajky ( 0,5 kg za 4,- EUR).
Čiernu kukuricu som ešte nevidela, a vôbec netuším, čo sa z nej dá robiť, možno Taliani vedia.
"Raj cestovín" - v ponuke sú akékoľvek: dlhé, krátke, farebné, čierne, klasické či originálne - každý si vyberie.
Chuť pravého parmezánu
Ryby od výmyslu sveta - škoda len, že ich neviem pripraviť tak dobre ako domáci.
Čerstvosť rýb bola očividná. Šikovní predavači Vám dokonca na počkanie zopár kreviet osmažia a môžete ochutnávať, ponúknu Vám k tomu aj pohárik vínka.
Posilniť sa môžete v typickej trattorii NERBONE, kde Vám ponúknu okrem iných cenovo dostupných dobrotiek, aj typickú delikatesu - nakrájané varené hovädzie držky v žemli.
Som spokojná. V taške si odnášam zmes korenia ( ani neviem, čo tam všetko je ale voní to nádherne), olej s hľuzovkou, čerstvé artičoky a samozrejme cestoviny. V srdci si odnášam spomienky na príjemných a ústretových predavačov, neskutočne dobré potraviny. Myslím, že u mňa teraz nastáva obdobie talianskych špecialít.
Dnes sme išli poobede do Piešťan. Teda len sme chceli ísť, nedošli sme. Mali sme na to výborný dôvod, popri ceste sme zbadali "zberačov jahôd". Tak sme zmenili naše plány, pretože čerstvé jahody pre nás mestských ľudí inak chutia ako tie Kauflandovo-tescové.
O pár minút sme sa už aj my motali po jahodových záhonoch. Motkali, zberali a chutnali, znovu zberali, obdivovali, aké sú krásne, sladké :-)
Niečo z našej oberačky
Nie, jahody nerastú na tráve, no dobre to vyzerá, nemyslíte ?
Doma v kľude premýšľam, čo z tých jahôd budem robiť. Ak ich teda nezjeme skôr ako niečo stihnem. Syn si chutí na jogurt s jahodami, alebo jahodový kokteil.Manžel zase na skvelý jahodový koláč, no ale pre túto chvíľu a pohodový sobotný večer to vidím na kombináciu so skvelým ružovým vínkom.
