Čím som staršia, tým viac si uvedomujem, ako čas rýchlo letí, že tu máme len vyhradený priestor a čas.
Čím dlhšie som ja sama matkou, tým viac pociťujem vďaku a lásku k starnúcim rodičom a čím viac starostí mám sama so svojimi deťmi, tým viac obdivujem s akou trpezlivosťou to všetko mama zvládala.
Nechcela som písať o Dni matiek, pretože si myslím, že o tom sa písať nemusí. Tá láska tam jednoducho je.
Potom mi ale môj teenager (o hlavu vyšší ako ja) priniesol sám od seba kvety ku Dňu matiek a ..v krku sa zrazu niečo zadrhlo, v očiach sa mi zalesklo. Zrazu som už nechcela vyčítať neupratanú izbu, nepripravené veci do školy, nesplnené domáce práce a občasné odvrávanie. Zrazu všetko zmizlo, zostalo dojatie. Zostal uspokojujúci pocit, že aj v mojom synovi je kúsok človečenstva, kúsok úcty a lásky k ľudom, ktorí budú robiť pre neho vždy maximum. Veď na to sú mamy mamami :-)
![]() |
Moja mama a ja ( pred x rokmi ) |
Pekná fotka. : )
OdpovedaťOdstrániťA inak všetko najlepšie k nedávnym narodeninám.