Moje dobrotky : Tarte tatin

Môj v poslednej dobe najobľúbenejší koláč :  jednoduchý a rýchly. Na fotke  je môj vlastný  výtvor -  nevyzerá  bohvieako ( žiadna  úžasná foto  do  kuchárskeho blogu), no mojej rodinke to stačilo a veľmi sme si pochutili. 



       

   ... a takto  to vyzeralo 

125 g kryštálového cukru
125 g masla 
Trochu škorice / citr. šťavu 
Jablká 6-8 ks
Lístkové cesto

Jablká ošúpeme, nakrájame na mesiačiky ( nie  úplne tenké,  radšej trochu hrubšie). Na panvice, ktorú môžete dať aj do rúry nasypať cukor, spraviť karamel, pridať maslo a nechať roztopiť. Ku karamelovej zmesi pridať jablká, škoricu, premiešať a chvíľku podusiť. na jablká potom uložiť rozvaľkané lístkové cesto, treba ho trochu zastrčiť po okrajoch formy (ale bacha - páli to!!!). Dať upiecť na cca 25 - 30 minút na  180 stupňov. Po upečení preklopiť na väčší servírovací tanier a potom už len ... mňam.

a ešte niečo z histórie Tarte tatin:

Historie „La tarte des Demoiselles Tatin“, jak tento koláč nazývají Francouzi, sahá až do sklonku 19. století.Zasloužily se o něj sestry Caroline a Stéphanie Tatin, které vedly po svém zesnulém otci v Lamotte-Beuvron v údolí řeky Loire hotel.Sestry se jednou během přípravy klasického jablečného koláče zapovídaly s hostem, zapomněly připravit těsto a nechaly jablkovou náplň na plotně příliš dlouho. Právě tak vznikla nečekaně znamenitá zkaramelizovaná jablka, která pak už jen stačilo přiklopit těstem, upéct a nový skvělý koláč byl na světě.

Hory a mesto 2012

Zimné  sychravé obdobie väčšinou zvádza k ničnerobeniu a sedeniu doma v teplúčku. Sedím teda pri teplom čaji aj ja a prezerám si fotky, ktoré sme počas roku 2012  spravili na  našich výletoch s rodinou.  A kedže  mám rada pohyb a šport, tak  minimálne  takto si zaspomínam na  jednu z vydarených akcií "Hory a mesto  2012".

 

Preplnené   nákupné centrum – čajočky , ktoré  boli ovešané nákupnými taškami  so „značkovým“ tovarom , kávičkári  a cigaretkári sediaci pri mini stolíkoch.   A zrazu v centre tohto  diania, miesto kde sedelo kopu mladých na  Tuli vakoch ( úžasná vec)   sledujúc   šialencov lezúcich po stene tzv .  Bouldering.  Pre tých, ktoré nevedia o čo ide,  teda  v skratke:  na  pár  m2 lezeckej steny   sú  upevnené  uchyty a vy sa musíte  nejako – doposiaľ mi nie je jasné ako  (akokoľvek  len vlastnými rukami, nohami) dostať  na vrch  tej  steny.  Dobrí típci, to vám poviem.  Kočky aj chalani.  Držali sa  na prstoch,  na jednej nohe, robili rôzne divné polohy , skrývali ubolené svaly,  padali dolu, ale čo je hlavné  - nevzdali to a  nakoniec sa  po niekoľkých neúspechoch dostali na vrchol. 

 

Festival bol však hlavne o filmoch, o prírode,  horách a ľudoch . Mňa dostal  film o 9  ročnom dievčatku  Ashire, ktorá je v lezení uplne užasná,  má  obrovský lezecký talent a hrooooozne moc  ju to baví.   

 

 

 

Už teraz sa teším na nový ročník Hory a mesto 2013.

Prečo blog ?

Prečo som sa rozhodla písať blog ?

... som človek vcelku aktívny, zaujímam sa o nové veci, nových ľudí, nemám rada ničnerobenie.

Moje deti pomaly  vylietajú z hniezda. Dospelák a teenager, ktorí sú často viac  preč ako doma, riešia školu, PC, kamošov a záľuby.  Môj čas delím ako  väčšina  zamestnaných žien  medzi rodinu, prácu, záľuby. Nejako  prichádzam na to, že  mi nestačí byť len žienka domáca ( aj keď  toto si fakt o sebe nemyslím, napriek tomu, že zbožňujem varenie).   

 A tak vďaka Bohu za internet  a kamoša „Google“ .  Postupne som sa zoznámila s niektorými zaujímavými blogmi,  začala som ich pravidelne čítať, zistila som, že  mi poskytujú mnohé nové informácie.  A to sa mi páči.

Páči sa mi idea zdieľania informácií, svojich postrehov, vyjadrení sa k mnohým témam,  ale aj  poukázanie na  úplne  obyčajné pekné veci, ktoré nás v živote obklopujú.

Potreba zaznamenať si  mnoho zážitkov a poznatkov z môjho života, ku ktorým by som sa chcela  niekedy vrátiť ma privádza k písaniu blogu.  Blogov sú  milióny na rozličné témy,  môj blog, je môj osobný denník, môj priestor.
A tak pomaly vzniká LifeMix.  Mix všetkého, čo život prináša.