Penzión Rybársky Dvor pri Piešťanoch

Veľmi rada navštevujem nové miesta. 
Ak zároveň pri týchto mojich potulkách natrafím na zaujímavý podnik, reštauráciu, či akékoľvek miesto, kde som sa cítila príjemne, tak sa s Vami o tom podelím.  Zároveň  spravím dobrú reklamu ľudom,  ktorí  robia svoju prácu poctivo a s láskou a na ich  službách je to pravdaže aj vidieť.  Najnovšie  si moje plus zaslúži aj penzión Rybársky Dvor  neďaleko Piešťan. 

Už samotná lokalita  hneď vedľa Slňavy zaručuje pokoj, pohodu a umožňuje oddych v prírode. Vkusne zariadený penzión poskytuje viaceré vyžitia. Kto nechce leňošiť, môže si požičať bicykel a dať si  cca 12 km trasu okolo jazera.
 
No rada by som vyzdvihla hlavne služby penziónu, celý personál bol veľmi ústretový, príjemným bolo zistenie, že čašníci sú profesionáli, čo nie je v mnohých reštauráciách bohužiaľ vždy štandardom.  No a v neposlednom rade : kuchyňa. Pre mňa asi najväčší gurmánsky zážitok z ochutnaného menu : čokoládová tortička so škoricovou zmrzlinou.  No veď vyskušajte niekedy aj sami. 

Už len samotná fotka vyzerá super, a potom ak ochutnáte - no mňamky. 

Florencia "sightseeing"

Do Florencie som sa veľmi tešila. Bedeker som mala už prelúskaný viac krát , všetky podstatné pamiatky a zaujímavosti  podčiarknuté zvýrazňovačom, mapa pripravená. Už len vyraziť. Od známej sme dostali dobré info, kde vo Florencii zaparkovať tak, aby sme nemuseli platiť drahé parkovanie. V centre  mesta je parkovanie zakázané. Parkovať sme teda chceli pri Piazza de Michelangelo, no napriek tomu, že sme prišli ráno, a bol pracovný deň - aj tak bolo parkovisko preplnené, miestečko sme nenašli. Mali sme však šťastie, miesto sme našli kúsok ďalej a úplne zadarmo - aj keď som asi 3 krát skontrolovala, či tam nie je nejaký zákaz. Nebol.  Spokojne sme sa teda vydali objavovať Florenciu. Niečo málo z nášho objavovania sme zdokumentovali: 

Prvá zastávka: Piazza de Michelangelo a výhľad na celé mesto. Fascinujúce.

Slávny most "Ponte  Vecchio" , vraj jeden z najkrajších :-( . Podľa mňa nevyzerá až tak úžasne. Jednoducho - most. Videla som omnoho krajšie , no keď sme už tam, no nepozrite si ho. 

Stred  mosta lemujú obchodíky - všade samé zlatníctvo.

Záhrada  a Museo di San Marco,  v ktorého priestoroch sa nachádza knižnica  -  príjemný odpočinok v chládku, s výhľadom na pomarančovník.

Veľkolepá katedrála Santa Maria del Fiore - zázračné dielo stredoveku - je štvrtým najväčším kostolom na svete. 

Osemboká stavba Battistero San Giovanni - a jej tri bronzové brány , ktoré sú ozdobené výjavmi zo života Jána Krstiteľa, Ježiša Krista a Starého zákona. 

Santa Maria del Fiore a jej kupola ozdobená freskami predstavujúcimi Poslednú večeru. 

Námestie pred katedrálou je pre turistov zaujímané, katedrála sa dá obdivovať zo všetkých strán. Je tam vždy plno. Aj  my sme tam streli Slovákov, dokonca z rodného mesta.  Aký je svet malý 

Takýchto naháčov nájdete na Piazza della Signoria pred Palazzo Vecchio

Slnečné hodiny 

Pohľad na záhradu, kde je viac ako 350 druhov ruží - ideálne miesto na romantiku :-)

Zisťujem, že sa nedá fotkami popísať všetko, čo človek reálne vidí. Aj keby som ukázala stovky fotiek.  Atmosféra, ľudia,  nadšenie z novoobjaveného, ohúrenie z obrovských priestorov a stiesnenosť v úzkych uličkách, únava, moja pokrčená mapa, chuť silnej  kávy a skvelé tiramisu na Piazza della Repubblica,  pohoda v parku pri vôni  ruží. To všetko tvorí zmes pocitov, ktoré si zapamätám na dlho.

5 minútový šalát

Hurá, je tu  šalátové obdobie.

Akékoľvek šaláty, tak to ja móžem :-)
Už som vyskúšala mnoho druhov šalátov, no tento šalát ma dostal. Je pre mňa fantastický z viacerých dôvodov :
1. netrvá viac ako 5 minút ( no, možno trochu viac, ale 5 minútový šalát znie celkom dobre)
2. je veľmi jednoduchý - tri základné suroviny - that´s all 
3. .. a takto fantasticky vyzerá  a ešte lepšie chutí

Takže ak nemáte čas na zložitú večeru, vyskúšajte:
Balíček šalátu, vajíčka na tvrdo a opečená slaninka - to všetko poukladajte na misu, a polejte zálievkou.
Zálievka: do výpeku po slaninke pridajte trochu medu, trochu citrónovej šťavy a trochu horčice - všetko podľa Vašej chuti. A je hotovo. S chlebom či toastom alebo aj bez - jednoducho ako len chcete.
Hmmm, chuť sviežeho čerstvého šalátu, pomiešaná s chrumkavou slaninkou, ktorú ešte vycibríte mierne pikantnými čili papričkami a všetko zaliate mňamky zálievkou - no paráda.

Toskánsko

Do Toskánska treba cestovať v máji. Vtedy je tam najkrajšie počasie. Alebo potom až v septembri. V lete je tam totiž neskutočne X stupňov a pokiaľ nemáte poruke bazén, asi nevytiahnete ani päty z domu. A potom z toho cestovania veľa nemáte :-(
Napriek štatistikám o počasí  sa tento máj nevydaril ( v Bologni  bolo tornádo a krúpy zničili väčšinu úrody vo viniciach). Aj naše prvé hodiny boli trochu zmoknuté, no potom vyšlo slnko a bolo jednoducho úžasne.
Naše ubytovanie nebolo v žiadnom  z  hotelov či penziónov, ale v bývalom starom kamennom  kláštore, ďaleko od ruchu veľkomiest, s nádhernou prírodou, výhľadom na vinice a ... pokojom svätým. Podobných  stavieb nájdete v tomto kraji na každom kroku. Podnikaví Taliani ich prenajímajú ako apartmány pre turistov.

Takéto čarovné romantické zákutia sú roztrúsené po krajine 

 

... a súkromia,  koľko len chcete

Môžete si vyberať.My sme potulkami po krajine objavili komplex apartmánov:  The Caste of Bibbione a tie sú fakt krásne.

No ale späť k nášmu ubytku. Ten, kto má rád pohodlie hotelov si na svoje asi nepríde. Pripravte sa na tradičnú starú architektúru, tiež interiéry a všetko zariadenie je ladené v tomto duchu. Naším dočasným domovom sa stal starý augustiánsky kláštor: Convento, ktorý vraj vlastnil potomok cisárovnej Sisi. Tak sme sa na chvíľu ocitli zrejme v inom čase.  

  

Nádvorie: v tomto komplexe bolo ubytovaných viac turistov, no skoro nikoho sme nestretli.

 Niečo z interiéru : chodba alebo ani neviem čo to vlastne bolo

    

Kohútiky v kuchyni : funkčné :-)  

Tak toto bol úplný  gýč :  naša záhrada a miesto na leňošenie

... a pohoda na záver 

Takže milí moji, trochu som si zaspomínala na toskánsky vidiek a nabudúce zase : Šup do Florencie.

Deň matiek

Aj bez kalendára a sviatku  "Dňa  matiek"  vieme, aká je mama v každom období života pre nás dôležitá. Spomínať mnohé jej úlohy je zbytočné, každý vie, o čom hovorím.
Čím  som staršia, tým viac si uvedomujem, ako čas rýchlo letí, že tu máme len vyhradený priestor a čas.
Čím dlhšie som ja sama matkou, tým viac pociťujem vďaku a lásku k starnúcim rodičom a čím viac starostí mám sama so svojimi deťmi, tým viac obdivujem s akou trpezlivosťou to všetko mama zvládala.
Nechcela som písať o Dni matiek, pretože si myslím, že o tom sa písať nemusí. Tá láska tam jednoducho je.
Potom mi ale môj teenager (o hlavu vyšší ako ja)  priniesol sám od seba kvety ku Dňu matiek a ..v krku sa zrazu niečo zadrhlo, v očiach sa mi zalesklo. Zrazu som už nechcela vyčítať neupratanú izbu, nepripravené veci do školy, nesplnené domáce práce a  občasné  odvrávanie. Zrazu všetko zmizlo, zostalo dojatie. Zostal uspokojujúci pocit, že aj v mojom synovi je kúsok človečenstva, kúsok úcty a lásky k ľudom, ktorí budú robiť pre neho vždy maximum. Veď na to sú mamy mamami :-)

Moja mama a ja ( pred  x rokmi ) 

Benátky alebo moja cesta do Talianska

Buon giorno, uno cappuccino per favore, scusi, gelato.... nie nezbláznila som sa, len mám za sebou pár dní v slnečnom Taliansku, a tak  mi z hlavy nejdú na povel vymazať myšlienky na všetko, čo som za tých pár dní videla a zažila. Tuho premýšľam, ako Vám zviditeľniť môj pobyt, aby to nebol len suchý cestovateľský bedeker s fotkami. Takže v najbližších dňoch vám to celé pekne rozdelím  a okomentujem mojimi dojmami a pridáme  aj nejaké zaujímavé fotečky. Začíname

Benátky - Venezia

1. máj som nestrávila bozkom pod čerešňou ale cestou autom, vyzbrojená dobrou náladou a cestovateľskými očakávaniami. Prvá zastávka bola už na konci Rakúska, pretože ako (ne)správni Slováci  sme si nezobrali na cestu "šniclu s chlebom" a tak sme sa museli zastaviť na niečo dobré. Odporúčam ,Landzeit , kde gulášová polievka znamená  asi 1/4 litra ozajstného hustého gulášu. To len tak na okraj, ideme ďalej. S prekročením hraníc do Talianska beriem do rúk slovník a učím sa prvé frázy, vnímam striedajúce sa tunely, hory, ktoré sa postupne menia na rovinu a na diaľničných označeniach sa objavuje dlho očakávaný názov "VENEZIA".

V Benátkach chodíte dvomi možnými spôsobmi :pešo alebo loďou  - je to úplne jedno, dostanete sa všade

Lodná doprava funguje ako u nás autobusová. Všade sú zastávky, stačí si kúpiť lístok a môžete cestovať, vystupovať, nastupovať ... podle libosti. Lode sa volajú "vaporetto" a dodnes mi nie je jasné, ako v hustej premávke môžu jazdiť spolu s vodnými taxíkmi a  gondolami bez nejakého karambolu. 

Prvé  kroky, dojmy a fotky  v Benátkach

My sme sa vybrali najskorej peším variantom  - "suchou nohou" po vnútrozemí a tiež bolo, čo obdivovať

typické karnevalové masky sme videli skoro všade 

menej turisticky atraktívne zákutia, no k môjmu príjemnému  prekvapeniu - bez smradu :-)  , na ktorý som bola fakt pripravená 

šikovní gondolieri 

                                                         

.. ale z pevniny bolo vidno aj takéto romantické pohľady

Vaščina stavieb siaha do obdobia  15. storočia a sú stále krásne. Keď tak  stojím v ich tesnej blízkosti  a dotýkam sa ich, premýšľam  koľko vydržia naše paneláky. 

Turistická atrakcia : najznámejší most v Benátkach : Ponte di  Rialto - najstarší z mostov nad Grand Canalom

Dávame si prestávku:: dobré cestovinky s morskými plodmi, pohár vínka (to musí jednoducho byť), pohľad na rušnú premávku na Grand Canale, úsmev a ochota talianskeho čašníka nás postavia znovu na nohy. Pokračujeme úzkymi uličkami, predierame sa množstvom turistov, ktorí sa akoby naschvál v rovnaký čas ako my, rozhodli ísť do Benátok.Zrazu z tmavej uličky preplnenej turistami,  vkročíme do obrovského čistého priestoru, jednoducho WOW ...  nemám slov, toto treba vidieť.

Piazza San Marko

Basilica San Marco

Palazzo Ducale - Dóžov palác

Santa Maria della Sallute  

Pomaly padá súmrak, presúvame sa "vaporettom" na pevninu a ešte raz vidíme pamiatky z vodnej hladiny.  Všetko stíchlo, Benátky majú ďalší turistický deň  za sebou. .. a my sa už tešíme na ráno a cestu do Toskánska ... tak zase  nabudúce :-)