Paríž bolo pre mňa dlho očakávané mesto. Aj preto, že som tam vlastne nikdy nebola :-(.
No vždy som chcela okúsiť z toho obdivovaného aj nenávideného kúska francúzskeho sveta. Základné francúzske frázy som mala natrénované, tak teraz to už len vyskúšať v realite.
Príchod zo Štrasburgu bol ideálny, až kým sme sa nedostali na okraj Paríža, kde sa stretlo snáď všetko, čo malo motor. Niečo podobné, ako keď slovenskí dovolenkári čakajú na preplnenej diaľnici smerom do Chorvátska. Niet sa čo čudovať, keď vchádzame do najväčšieho mesta Francúzska s viac ako 2 miliónmi obyvateľov. Zmierení s osudom ( lebo veď ozaj už nič iné sa nedá) sa pomaly posúvame na miesto určenia.
Centrum Paríža bolo však skúškou nervov pre môjho manžela. Nikto tu neberie ohľad na dopravné značenia, autá si to veselo prechádzajú z pruhu do pruhu bez smeroviek rovno pred Vás, medzi všetkými autami sa predierajú motorkári a ešte k tomu nedajbože prísť na kruhový objazd, kde sa to valí z každej strany len pár centimetrov od Vášho plechového miláčika.
Prežili sme. Aj my, aj naše auto.
Keď idete do Paríža autom, zabezpečte si radšej hotel s parkovaním. Lebo inak parkovanie v centre mesta ani nenájdete. Je lepšie si potom pohľadať najbližšiu podzemnú garáž, ktorých je tam však celkom dosť, ale tiež sú preplnené. My sme si takto hľadali cez : Parkings de Paris
Celý náš itinerár sme plánovali dosť dlho, pretože sme chceli toho stihnúť naozaj veľa. Mala som za sebou prelistovaný bedeker, kopu štúdia materiálov o Paríži, pamiatkach, vstupoch, vyhliadkach, zaujímavostiach a gastronómii.
Začali sme veľkolepo : Montmartre a Bazilika Sacré-Coeur.
Bielu kopulu baziliky sme videli už v diaľke, pretože stojí na najvyššom bode Paríža, no museli sme si k nej vyšliapať zopár desiatok schodov. Vždy podvečer je to tam plné návštevníkov, ale aj miestnych šikovných obchodníkov alebo pseudo-umelcov. Výhľad na mesto je úžasný. No omnoho zaujímavejšie je nechať za sebou vravu turistov a vojsť do nádherného priestoru, kde vládne ticho, pokora a očarenie históriou. Som rada v týchto veľkolepých chrámoch, kde na pár minút vstúpim do vlastného "ja", kedy sa zastavím a premýšľam o sebe, svojom živote, mojich najbližších a ďakujem za to, čo mám.
Montmartre je nielen Sacre-Coeur ale aj romantická časť mesta , kde sa môžete pokojne bez mapy túlať úzkymi uličkami. Počas dňa nevynechajte Place du Tertre - malé námestíčko plné pouličných umelcov. No a večer sa prejdite uličkami s kaviarňami a teraskami, kde si posedávajú domáci ale aj turisti. Debatujú, pozorujú okolie, relaxujú.
Montmartre má aj svoju inú stranu. Vysvietené ulice, bary, kluby, obchody pre dospelých a najznámejší kabaret Moulin Rouge na Boulevard de Clichy.
Na Montmartri by sme sa vedeli túlať ešte dlho, no neskorá hodina nás prinútila vrátiť sa na hotel. Zajtra ideme objavovať ďalej.
