Budapešť - Paríž východu

Bažiac po nových ďalších zážitkoch sme sa opäť vybrali  obzrieť si  ďalšie nové miesto, tentokrát mesto v krajine "čípoš papriky". Budapešť prezývaná aj  Paríž východu ma príjemne prekvapila.  

Vždy keď mám nové a pekné zážitky,  hovorím si : "Ešte sa sem raz vrátim a popozerám sa tu poriadne. " 

Vždy keď  sa vrátim domov, mám pocit, že som toho málo videla, že sa dalo aj viac, že som na fotkách zachytila strašne málo z videného. 

Naše výlety  nie sú naháňaním sa za pamiatkami presne podľa cestovného bedekra.  Zväčša sú ale pohodičkovým spoznávaním  príjemných miest v spoločnosti toho najbližšieho. Niekedy je lepšie sústrediť sa na pekné  okamihy, budovy, ľudí, než všetko iba fotiť ako japonskí turisti. 

A tak som si hlavne užívala príjemný výlet a sem-tam aj fotila.  Niečo málo z toho, čo sa nám podarilo aj zdokumentovať, je práve tu. 

Na jednej strane Dunaja, bližšie k Slovensku, sa rozprestiera bývalé sídlo, kde pôsobila Rakúska cisárovná Sisi so svojim manželom alebo ďalšia známa pamiatka "Rybárska bašta,  z ktorej je nádherný  výhľad na mesto.   My sme ale zaparkovali na druhej strane Dunaja, skoro rovno pri budove Parlamentu,  jednej z najznámejších pamiatok v Budapešti.  Romantickejšie by bolo spoznávať  večernú " osvetlenú" Budapešť, no pekná je samozrejme aj počas denného svetla. A oplatí sa   pozrieť interiér Parlamentu.  

Trochu mi vadilo, že v takej metropole nemajú pri pamiatkách anglické názvy. Zatiaľ nie je maďarčina našou silnou stránkou, a tak  pán Google pomáhal a všetko  sme predsa len našli.   

Kúsok z obrovskej a nádhernej budovy  Parlamentu stojacom na brehu Dunaja.

Národopisné múzeum stojí kúsok od budovy Parlamentu. ( Múzeum je tá budova v pozadí ) 

Topánky na brehu Dunaja
Pár metrov od  Parlamentu sa nachádza pietné miesto, spomienka na počesť Židov, ktorí  boli zastrelení v období 2.sv. vojny   práve na brehoch Dunaja.        

Pohľad  na Baziliku sv. Štefana
 

Uličkami centra sa pomaly prechádzame, pozeráme do mapy a objavujeme  parky, fontánky, sochy, kaviarničky.  Tu sa dá naozaj kde oddychovať.

V blízkosti  od mestskej tržnice sa nachádza príjemný podnik " Amber´s",  francúzska pekáreň a kaviareň. Ideálne miesto na raňajky,  alebo menšie občerstvenie.  Príjemne hrá francúzska muzička, sediac na teraske sledujete okolitých turistov, a užívate si pekný deň.

Ďalšou zastávkou je, na skok od nášho ubytovania, trochu ďalej od centra, Námestie hrdinov. Spoznáte ho podľa  širokého námestia, v strede ktorého sa vypína  vysoký, viac ako 30 metrový stĺp na vrchole so sochou archanjela Gabriela. Ak ste fanda histórie, tak si v polkruhovej kolonáde nájdete známe postavy maďarských dejín.

Za námestím sa rozprestiera Mestský park, miesto oddychu nielen pre turistov s fontánkami a reštauráciami. Nájdete tam čarovný  kaštieľ   Vajdahunyadcastle ( fakt neviem ako sa to volá po slovensky) rovno pri   jazierku, kde sa možete  počlnkovať alebo si len tak sadnúť v Varosliget Cafe & Restaurant a pochutnávať si na dobrej kávičke a koláčiku.   

Dá sa  toho vidieť a zažiť v Budapešti viac než sme stihli.  Takže zase si hovorím : Ešte sa sem určite raz vrátim"

Cestou domov na Slovensko sme zase trochu vyhladli. Takže naša posledná gastro zastávka bola ešte pred hranicami v obci Dunakiliti.  Sari Csarda - reštaurácia  zariadená s vkusom, z ktorej dýcha maďarská atmosféra. Jedlo - zaručené skvelé, ceny- prijateľné a  obsluha - hovoriaca aj po slovensky.

Farebná Viedeň alebo po stopách Hundertwassera

Mám rada pekné miesta, ktoré niečo vyžarujú.  Je mi úplne jedno, či sú to na kilometre vzdialené úžasné veľkomestá plné turistických zaujímavostí  alebo  zapadajúce slnko odrážajúce sa na hladine vody a cvrlikanie svrčkov počas letného večera. 

Obzerám,  obdivujem, relaxujem  a vychutnávam si možnosť zase niečo pekné vidieť. Som hladná po nových zážitkoch a tak hľadám, plánujem, organizujem. Tak podobne som naplánovala aj náš  malý výlet do Viedne. Nie pre Viedeň samotnú ale hlavne pre  rozprávkové budovy pána Hundertwassera, o ktorých som už dávno počula.  A tak sme sa išli len tak trochu popozerať. 

Pán Hundertwasser je známy vo svete  ako umelec,  sochár, maliar. Zároveň aj architekt,  ktorý svojim stavbám dával niečo výnimočné.  Farebnosť, zvláštnosť, zaujímavosť, hravosť.

Budovy,  kde je každé okno iné, kde sa zem vlní, kde na strechách rastú stromy a kde to hýri farbami. Znie to trochu ako z rozprávky.   Tak  to poďme skontrolovať.           

Vo Viedni je známa budova Hundertwasserhaus, a tá bola našou zastávkou. 

Malá fontánka pri budove je miestom krátkych posedení, oddychu a hlavne miestom na pár foto záberov. Fotí tu každý. 

Okrem toho je tu  "pragmaticky"  vybudovaná aj Hundertwasser village, kde nájdete okrem občerstvenia aj obchodíky so suvenírmi a replikami malieb tohto zaujímavého pána. Popozeráme sa, a posúvame sa pár desiatok metrov ďalej, obzerať ďalšiu zaujímavú budovu  Kunsthaus, kde momentálne sídli múzeum Hundertwassera.
   

Ako by to bolo, keby sme aj niečo  počas nášho výletu neokoštovali z domácej tvorby. V priestoroch Kunsthaus sa nachádza príjemná reštaurácia so záhradou, kde je radosť posedieť si. Bistro TIAN sa zameriava na vegetariánske jedlá, no vôbec to neprekážalo  nám mäsožravcom. Príjemné prostredie to vynahradilo.

Príjemné zákutia na záhradnej terase, kde je radosť si len tak posedieť. A k tomu si dajte nejakú  ich špecialitku.